11-20 diel

11-

Emiline zrýchlene dýchala. Nemohla tomu uveriť. Juan sa na ňu díval a uvažoval. Ak sa to Suzan dozvie a usvedčí môjho otca určite vyženú ho k ľuďom alebo ešte horšie dostane sa do Nur( väzanie, z kameňa bez svetla a tepla).  Ak sa to nedozvie určite zomrie. Emiline prvý krát odvted čo sa započúvali do rozhovoru. Bála sa, Juan na nej vydel, že pochopila na čo myslel. Rozbehla sa von z chodby ešte skôr ako sa Juan stačil spamätať. Chcela mať istotu, že sa to jej mama sa to dozvie aj keby sa Juan rozhodol inak. Jaun bežal za ňou, chcel ju podporiť. Dostihol ju až pri východe. Emiline sa na neho nerozhodne dívala. On ju povzbudil úsmevom. Chytil ju za ruku, jemne ju stisol a ticho povedal: "Poďme nájsť tvoju mamu." 

12-

Suzan našli o niekoľko minút neskôr, ako sa s ňou lúčia dvaja muži zo slovami: "Vďaka a dovidenia pani Krantová." Suzan im tiež kývla a zamerala sa na mladých. Pokynula im hlavou aby šli za ňou. Vystúpali po schodisku do jej pracovne, a keď sa Emilinina mama uistila, že ich nikto nebude rušiť a odpočúvať trochu s uvoľnila. Podľa ustarostených tvarí oboch mladých vedela, že je to vážne. "Tak? Čo ste sa dozvedeli?" Snažila sa nahodiť ľahký tón, ktorý vôbec nezodpovedal napätému výrazu pred stretnutím a keby Suzan nebola taká dobrá herečka, káždý by zistil, že je strojený. Emiline zo seba nedokázala vidať ani hláska, všetko musel vyrozprávať Juan a povedal, aj keď nerád, celú pravdu. Na Suzaninej tvári sastriedali pocity počas toho ko Juan rozprával. Naprv na nej nebolo nič badať, postupne naberala napätie až nakonci vyzerala ako maska zmiešaná zostrachu a sebaovládania. Emiline tam sedela s neprítomným výrazom a mlčala, tak ako Juan pred niekoľkými hodinami. Juan skončil s rozprávaním a Emiline sa prebrala. "Mami čo urobíš?" Spýtala sa tichým, zúfalým a vystrašeným  hlasom. A Suzan hlasom na podobnej úrovni úprimne odvetila: "Neviem."

13-

Juan a Emiline sa pobrali domov zo zvesenými hlavami. Juan neveril, že by bol jeho otec  niečoho takého schopný. Emiline vlastne ani neuvažovala normálnym spôsobom. Bála sa a veľmi, keď dostala od mamy odkaz ani vo sne ju nenapadlo, že by sa niečo také mohlo stať. Tušila, že politika je špinavá hra, no až takto.

14-

Suzan prišla večer domov smutná a nepokojná. Sotva prehovorila. Emiline si ju pamätala s pred desiatich rokov, tesne pred tým ako nastúpila do politiky. Bola vysmiata sebaistá, plná elánu, elegancie a utority. Každým ďalším rokom ju to zmáhalo viac a viac. Koniec koncov udržala sa dlhšie ako väčšina mužov pred ňou. Doba vládnutia je v priemere 7 rokov. Po tomto období väčšina ľudí odstúpi a volí sa niekto nový, avšak je to výhradne na rozhodnutí jednotlivca pri moci. To, že väčšina odstúpi je len signál, čo za špinu tam je. Suzan sa na Emiline pousmila. Juan túto Suzan nepoznal. Nevedel čo si má o tom myslieť.

15-

Suzan sa na zvyšok dňa zavrela do svojej spálne. Občas sa od tiaľ ozvala rýchla konverzáca prostredníctvom kryštáľu, ale inak bolo v dome ticho. Juan a Emiline mlčali. Na jeden deň toho bolo priveľa. Keď si večer líhali spať nepopriali si ani dobrú noc. 

Ráno to bolo ešte horšie. Suzan bola napätá. Každú chvíľu zdíhala kryštálohovory a hovorila neznámimi jazykmi.